Náš brankár Benjamín Száraz prechádza jedným z najnáročnejších období svojej kariéry. Napriek tomu hovorí pokojne, s rozvahou a bez horkosti. Porozprávali sme sa s ním o incidente, ktorý to všetko spustil, o psychickej sile, ale aj o tom, čo odkázal svojim spoluhráčom v záverečnej fáze sezóny.
– Benjí, v prvom rade — ako sa máš?
V rámci možností fajn, aj keď dni teraz plynú pomalšie. Keď ste zvyknutí na každodenný tréningový rytmus, táto nútená prestávka je svojím spôsobom náročnejšia, ako by sa mohlo zdať.
– Pozrel si si spätne záber na incident, ktorý ťa vyradil zo hry? Ako ho vnímaš s odstupom?
Áno, pozrel. A stojím si za tým, že ten gól platiť nemal. Je tam VAR, ktorý skúma presne takéto situácie, ale rozhodli sa inak a ja to musím rešpektovať. Podľa mňa tam chýbajú kamery za bránou, ktoré by pomáhali predchádzať takýmto omylom. My sme ju tam mali a z toho uhla pohľadu bolo všetko jasné.
– A čo samotné rozhodnutie — ísť do súboja? Ako rýchlo musí brankár v takej situácii reagovať?
Mám doslova stotinu sekundy na to, aby som sa rozhodol, či do toho ísť alebo nie. Ja som sa rozhodol pomôcť tímu, zabrániť gólu. A to neľutujem.
– Myslíš si, že brankár prežíva takéto zranenie inak ako hráč v poli?
Úprimne — myslím si, že je to porovnateľné. Každý hráč, bez ohľadu na post, sa musí vysporiadať s rovnakými výzvami: bolesťou, čakaním, neistotou. Pozícia na ihrisku na tom veľa nemení.
– Mal si už podobné zranenie, alebo je to pre teba nová skúsenosť?
So zraneniami už mám skúsenosti — vo futbale sa im len ťažko vyhnete. Ale každé jedno je iné, a preto je toto pre mňa opäť nová situácia. Nič sa nedá úplne pripraviť dopredu.
– Kde nachádzaš psychickú silu na to, aby si toto obdobie zvládal?
Vo futbale sa pohybujem veľmi dlho a som presvedčený, že som psychicky odolnejší ako kedysi. Ale úprimne — silu mi predovšetkým dáva moja snúbenica, rodina a kamaráti. A samozrejme láska k športu. Tá nikdy nevymizne, aj keď nemôžete kopnúť do lopty.
– V akej fáze rehabilitácie sa teraz nachádzaš?
Mám za sebou päť týždňov z deviatich s fixáciou nohy. Potom pomaly nabehneme na samotnú rekonvalescenciu. Je to beh na dlhú trať, ale ide to podľa plánu.
– Môžeš sa aj napriek zraneniu nejako podieľať na živote tímu?
Momentálne mi môj stav dovoľuje jedine fandiť a podporovať ich. Nie je to veľa, ale snažím sa byť prítomný aspoň takto.
– Ako zvonku vnímaš výkony tímu?
Máme to vo svojich rukách. A verím, že to zvládneme.
– Čo by si chcel odkázať spoluhráčom v záverečnej fáze sezóny?
Prajem im, aby to dobojovali hlavne v zdraví a so šťastným koncom. Viac si ani priať netreba.
– A čo ťa osobne táto situácia naučila — čo si z nej odnášaš?
Byť trpezlivý. Dokázať sa spoľahnúť na ľudí okolo seba. Nikdy sa nevzdávať. A pozerať sa skôr na dlhodobé ciele ako na to, čo sa deje práve teraz. To platí vo futbale rovnako ako v živote.
Benjimu prajeme rýchle uzdravenie a skorý návrat na trávnik!
Instagram
